Trendy vo vzdelávaní o hodnotení dopadu

Author: Mária Petríková

Abstract in English

Nowadays, we have the possibility to get information through many innovative tools such as the Internet, PC, mobile phones, tablets, etc. Education has not escaped innovation. It is extremely important that innovation in education is able to keep pace with the developments of our times and the rapid pace of innovation in various fields of human activity. New methods and techniques of education have also become a part of project impact assessment training. At the same time, elements of non-formal education are beginning to permeate project impact assessment education. The aim of this paper is to summarize the most basic trends in this area.

Abstrakt

V súčasnosti máme možnosť získavať informácie cez množstvo inovatívnych nástrojov ako je internet, PC, mobilné telefóny, tablety a pod. Inovácii sa nevyhlo ani vzdelávanie. Je nesmierne dôležité, aby inovácia vzdelávania dokázala držať krok s vývojom dnešnej doby a rýchlym tempom inovácii v rôznych oblastiach ľudskej činnosti. Nové metódy a techniky vzdelávania sa stali súčasťou aj pri vzdelávaní hodnotenia dopadu projektov. Zároveň do vzdelávania o hodnotení dopadov projektu začínajú prenikať prvky neformálneho vzdelávania. Cieľom tohto príspevku je sumarizácia najzákladnejších trendov v tejto oblasti. 

Kľúčové slová: hodnotenie, dopad, vzdelávanie, e-learning

Úvod

V úvode tohto článku si najprv definujeme pojem dopad. OCD-DAC (2010) charakterizujú dopady ako určité vplyvy vyvolané rozvojovou intervenciou, pričom tieto vplyvy môžu byť pozitívne/negatívne, primárne/sekundárne, úmyselné/neúmyselné a priame/nepriame. Hodnotenie dopadov projektov má nesmierny význam. Pokladá sa za najdôležitejšiu súčasť hodnotenia intervencií, a to z toho dôvodu, že dáva odpoveď na to, či spôsobili intervencie zmenu, a ak áno, kedy a prečo. Zjednodušene povedané, ide o meranie, popisovanie a hodnotenie výsledkov činností/výstupov/efektov projektu, ktoré sa odzrkadlili alebo prispeli zmenám. 

Čo sa týka dostupnosti podkladov a odovzdávania vedomostí ohľadom hodnotenia dopadu, veľkou mierou k vytvoreniu materiálov prispel projekt YOUTH IMPACT. Tento projekt podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Európskeho grantového fondu EHP a Nórskeho grantového fondu pre zamestnanosť mladých ľudí, vzdeláva o tejto problematike v súlade s aktuálnymi trendmi, ktoré bližšie popíšeme v tomto článku. 

Typy vzdelávania – trendy vo vzdelávaní pri hodnotení dopadu 

Počas života tvoria základné aktivity učenia (sa) tri typy vzdelávania: formálne, informálne a neformálne vzdelávanie. Ich cieľom je zlepšiť vedomosti a zručnosti v rámci rôznych perspektív (Nemcová, Šolcová, 2020). Formálne vzdelávanie je vzdelávanie, ktoré sa realizuje vo vzdelávacích inštitúciách, „ktorých funkcie, ciele, obsah, prostriedky a spôsoby hodnotenia sú definované a legislatívne vymedzené. Reflektuje politické, ekonomické, sociálne a kultúrne potreby spoločnosti a vzdelávaciu tradíciu. Prebieha v stanovenom čase a formách. Zahrňuje nadväzujúce vzdelávacie stupne a typy, ktoré sú určené celej populácii alebo určitým skupinám populácie“ (Průcha a kol., 2008, s. 65). Informálne vzdelávanie je celoživotný proces osvojovania vedomostí zručností a postojov z bežného života – zo skúseností z práce, kontaktov s inými ľuďmi, sledovania IKT a pod. (Průcha a kol., 2008). Častokrát sa pomenúva ako učenie sa skúsenosťami. Neformálne vzdelávanie (non-formal education) poskytuje určitú „flexibilitu medzi formálnym vzdelávaním a informálnym učením sa, ktoré musí byť presne definované, aby bolo funkčné, aby sa vzájomne vylučovalo a zabránilo sa prekrývaniu…V neformálnom vzdelávaní sa jedinec učí nevedome, ale je si vedomý skutočnosti, že je v neformálnom vzdelávaní.“ (Nemcová, Šolcová, 2020). Čoraz častejšie sa s ním stretávame pri workshopoch či školeniach.

 Určité prvky neformálneho vzdelávania začíname badať aj pri vzdelávaní o hodnotení dopadu aj pri dospelých účastníkoch. Zhrnieme tie najfrekventovanejšie:

• Úloha skupiny – účastníci sa rozvíjajú aj na základe skúseností, vedomostí a postojov ostatných účastníkov vzdelávania, nielen na základe vlastných skúseností. 
• Medzigeneračné učenie – výmena informácií a inšpirácie medzi rôznymi vekovými kategóriami.
• Potreby účastníkov – školiteľ prihliada na potreby účastníkov a zakomponuje ich potreby do vysvetľovania poznatkov.
• Partnerský vzťah medzi účastníkmi – školiteľje v roli partnera procesu vzdelávania, ktorý podporuje účastníkov počas vzdelávania.
• Interakcia – vzdelávanie je interaktívne a zapája všetkých účastníkov vzdelávania (Nemcová, Šolcová, 2020).

Aké sú špecifické trendy vo vzdelávaní hodnotenia dopadu súvisiace s rozvojom IKT?

Súčasná doba je charakteristická rýchlym prenosom informácií a tempom nových inovácií. Každá oblasť ľudského života sa modernizuje aj vďaka informačno-komunikačným technológiám (IKT). Môžeme povedať, že informačno-komunikačné technológie (IKT) zmenili všetky oblasti nášho života a k stotožneniu pojmov „vzdelávanie cez internet“ došlo úplne prirodzene (Lipovská, Hvorecký, Šimúth, 2014, s. 9). Efektívne využitie IKT je veľkým prínosom aj pre vzdelávanie v oblasti hodnotenia dopadu. 

K trendom pri vzdelávaní hodnotenia dopadu patrí jednoznačne e-learning. Tento pojem nie je na Slovensku úplne vymedzený a nepoznáme jeho všeobecne platný ekvivalent (Turek, 2010, s. 412). Je to z toho dôvodu, že sa táto téma na základe vývoja moderných technológií dynamicky mení. Zounek a Sudický (2012, s. 9) definujú e-learning ako akýkoľvek vzdelávací proces (s rôznym stupňom internacionality), v ktorom sú etické princípy v súlade s používanými informačnými a komunikačnými technológiami, ktoré pracujú s dátami v elektronickej podobe. Podľa medzinárodne zozbieraných údajov a štúdií (Cullen& Parboteeah, 2014) je e-learning primárnym prostriedkom, ktorým sa zmenšujú rozdiely vo vedomostiach, pretože umožňuje zapojiť veľké množstvo študentov do profesionálnych tréningových programov. To ovplyvnilo samotné vzdelávacie odvetvie a e-vzdelávanie dosiahlo za posledných 15 rokov rast približne 900% (Gavril a kol., 2017).

Pri výučbe hodnotenia dopadu sa využíva s obľubou aj video (najčastejšie z platformy YouTube). Výučba na základe videa bola zahrnutá do e-learningových kurzov, aby ponúkla zainteresovaným lepšie pochopenie problematiky. Táto výučba pomáha internalizovať informácie najrýchlejším možným spôsobom. Druhou výhodou videí je spojenie, ktoré sa vytvára medzi učiacim sa a jeho lektorom. Niekoľko štúdií, ktoré sa uskutočnili s cieľom preskúmať a vysvetliť vplyv videonahrávky, ukazuje, že inklúzia videa je povinným predpokladom toho, aby e-learning priniesol budúce výsledky. Kvôli vysokému dopytu po e-learningu musí byť vhodný pre širokú škálu učiacich sa. Preto musia byť e-learningové kurzy koncipované ako systémy adaptívneho učenia. Štúdie naznačujú, že adaptívne učenie je kľúčovým faktorom zvyšujúcim výkonnosť učenia sa študentov (Chang et al., 2009).

Výhodou e-learningového vzdelávania pri hodnotení dopadu je fakt, že výučba prostredníctvom e-learningu trvá asi o 60 % menej času ako tradičný spôsob prenosu vedomostí. Toto porovnanie efektivity času medzi  e-learningom a tradičnými “offline” kurzami uskutočnil Paul Walliker v roku 2005  na Caterpillar Univerzite (Gavril a kol., 2017).

V čase pandémie (COVID-19) sa takmer všetko vzdelávanie presunulo do online priestoru. Pri tomto type vzdelávania je “nutné zapojenie pracovnej stanice do počítačovej siete” (Tetřová, Maťašovská, 2002). Pozadu nezostalo ani vzdelávanie o hodnotení dopadu projektov a čím ďalej sa ukazuje, že online forma je (aj napriek presýteniu na trhu) veľmi obľúbenou formou vzdelávania. Zo zisťovania potrieb pri práci s mládežou, ktoré realizovala Iuventa v Trenčianskom kraji v roku 2021 z odpovedí pracovníkov samosprávy i štátnej správy vyplynulo, že im vyhovuje naďalej forma online vzdelávania (Gavalierová, 2021).

Zdroj: Gavalierová, D. 2021. Zisťovanie potrieb v oblasti práce s mládežou v Trenčianskom kraji (vlastné spracovanie) 

Trendom vo vzdelávaní hodnotenia dopadu sa stalo aj využívanie platforiem pre spoluprácu, ktoré podporujú komunikáciu cez video. Príklady uvádzame v Tabuľke č. 1.

Názov platformy	Funkcia
Zoom	videokonferencie a audiokonferencie, spoluprácu, chat a webové semináre
Teams	rozhovor, stretávanie sa, volanie a spoluprácu integrované so softvérom Microsoft Office
Skype	videohovory a audiohovory s funkciami rozhovoru a spolupráce

Výhody online vzdelávania

Online vzdelávanie nesie so sebou mnoho výhod. Barešová (2011, s. 39)  rozdeľuje dve perspektívy  výhod, a to z hľadiska organizácie a z hľadiska učiaceho sa.

Výhody z pohľadu učiaceho sa:

• Vyššia efektívnosť vyučovania
• Personalizácia
• Individuálny prístup k užívateľovi
• Rýchlejšie vštepenie informácií študentom
• Lepšie zapamätateľná forma informácií
• Väčšia možnosť otestovania vedomostí
• Vyššia miera interaktivity

Výhody pre organizáciu:

• Menšie náklady na vzdelávanie (vzdelanie z pohodlia domova/práce, šetrenie nákladov na cestovanie)
• Ľahká administrácia vzdelávania

Výhody pre organizáciu aj učiaceho sa:

• Modularizácia
• Väčšia aktuálnosť informácií
• Rovnaký obsah pre všetkých učiacich sa (Barešová, 2011, s. 39 – 48).

Počas online vzdelávania majú školitelia k dispozícii široké spektrum online nástrojov (online tools). Častokrát záleží od praxe a zručností školiteľa, do akej miery vie s nimi narábať a zapájať všetkých účastníkov vzdelávania tak, aby neboli len pasívnymi príjemcami informácií. 

Medzi najčastejšie používané nástroje na interaktívne vzdelávanie patrí:

• Sli.do – online nástroj pre interaktívne zbieranie podnetov a otázok od účastníkov vzdelávania; medzi funkcionality patrí: kladenie otázok pred/počas stretnutia, ktoré sa dajú zobrazovať účastníkom; účastníci môžu hlasovať za otázky, ktoré sa im páčia; ankety s atraktívnym zobrazením výsledkov; funkcia brainstorming: účastníci pred alebo počas stretnutia môžu vpisovať svoje nápady na položenú otázku/tému (nápady sa zbierajú a prehľadne zobrazia)

Wordclouds – ide o online nástroj, cez ktorý sa môže využiť metóda brainstormingu. Zo slov účastníkov vykreslí následne obrázok. Čím viac sa dané slovo vyskytuje, tým je slovo znázornené väčšou veľkosťou. Menej frekventované slová sú na obrázku menšie. 

Mentimeter – online nástroj umožňujúci zbierať pocity, názory účastníkov cez PC či mobilné telefóny, čo vedie k aktivizácii účastníkov vzdelávania. Školiteľ môže formulovať cez tento nástroj otvorené otázky, výber z viacerých odpovedí, škálovanie a pod. Dokonca je tu možnosť využitia podobnej funkcionality akú má Wordclouds.  Odpovede účastníkov sa zobrazujú na obrazovke v reálnom čase.

Padlet – online “nástenná tabuľa”, ktorá umožňuje ukladanie súborov, textov, komentárov, obrázkov, videí, zvukových súborov, hypertextových odkazov a pod. z jednotlivých online vzdelávaní (Štefančíková, 2020). Práca s ním je veľmi jednoduchá. Každý padlet má vlastnú URL adresu, teda hypertextový odkaz. Hotové nástenky môžu byť zverejnené a zdieľané rôznym spôsobom podľa potrieb používateľa (verejne dostupné, chránené heslom, modifikovateľné inými užívateľmi a i.). Pri vzdelávaní hodnotenia dopadu sa Padlet využíva nielen pre zhromažďovanie učebných podkladov, ale aj pri získavaní spätnej väzby a zhromažďovaní výstupov z pracovných skupín. 

Jamboard – ide o digitálnu interaktívnu nástenku vyvinutú spoločnosťou Google, umožňujúcu načrtnutie nápadov a ich uloženie v cloude, vďaka čomu je k ním možné pristupovať z ľubovoľného zariadenia. Pri vzdelávaní hodnotenia dopadu sa využíva predovšetkým pri práci účastníkov v skupinách, tzv. Breakout Rooms v aplikácii Zoom.

MIRO – efektívny online nástroj pre tvorbu diagramov, pojmových máp, ale i skicovanie. Okrem nahrávania obrázkov, vytvárania poznámok a kreslenia v rôznych farbách a veľkostiach v režime „ruky“, ponúka MIRO katalóg šablón, pomocou ktorých školitelia pohodlne nájdu správnu štruktúru, ktorú potrebujú pre vysvetlenie poznatkov. 

Záver

Cieľom tohto článku bola sumarizácia trendov vo vzdelávaní o hodnotení dopadu. Zhrnuli a následne sme popísali najzákladnejšie metódy a trendy ako je e-learning, online vzdelávanie s používaním online nástrojov a začlenenie neformálneho vzdelávania. Na tomto mieste chceme podotknúť, že tieto trendy do značnej miery ovplyvnila aj pandémia koronavírusu (COVID-19), ktorá presunula vzdelávanie hodnotenia dopadov výlučne do online priestoru. Môžeme však konštatovať, že napriek uvedenému, je vzdelávanie e-learningom vyhľadávaným spôsobom vzdelávania, nakoľko prináša množstvo značných výhod zhrnutých v tomto článku. 

Zdroje

1. Allen, M. W. 2012. Leaving ADDIE for SAM: An Agile Model for Developing the Best Learning Experiences. Published by ASTD Press, 2012. 216 s. ISBN 978-1-56286-711-9.
2. BAREŠOVÁ, A. 2011. E-learning ve vzdělávaní dospělých. Praha : VOX, 2011. 197 s. ISBN 978-80-87480-00-7.
3. Cullen, J. B.  – Parboteeah, P. K. 2014. Multinational Management: A Strategic Approach, 6e.Published by Cengage Learning, 2014. 45 s. ISBN 978-1-285-09494-6.
4. Hattie, J. 2009. Visible Learning A Synthesis of over 800 Meta-Analyses Relating to

Achievement. Published by Routledge, 2009. 389 s. ISBN 978-0-415-47618-8. [online] Dostupné na: https://apprendre.auf.org/wp-content/opera/13-BF-References-et-biblio-RPT-2014/Visible%20Learning_A%20synthesis%20or%20over%20800%20Meta-analyses%20Relating%20to%20Achievement_Hattie%20J%202009%20…pdf

5. Gavalierová, D. 2021. Zisťovanie potrieb v oblasti práce s mládežou v Trenčianskom kraji. Iuventa, 2021. 5 s. (interný materiál) 
6. GAVRIL, R. M. 2017. Impact assessment on the performance of e-learning in corporate training programs in the context of globalization [online]. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/319341162_Impact_assessment_on_the_performance_of_e-learning_in_corporate_training_programs_in_the_context_of_globalization
7. Chang, Y. C. – Kao, W. Y. a kol. 2009. A learning style classification mechanism for e-learning [online]. Dostupné na: http://sclab.yonsei.ac.kr/courses/09-AI/Papers/GAKNN-ALearning.pdf

8. LIPOVSKÁ, A. – HVORECKÝ, J. – ŠIMÚTH, J. 2014. Virtuálna trieda. Sprievodca adaptívnym online vzdelávaním. EQUILIBRIA, 2014. 288 s. ISBN 978-80-8143-142-5. 
9. Mayer R. E. 2009. Multimedia Learning, 2nd edition. Published by Cambridge University Press, 2009. 318 s. ISBN 978-0-521-73535-5.
10. NEMCOVÁ, L. –  ŠOLCOVÁ, J. 2020. Neformálne vzdelávanie detí a mládeže. Vysokoškolská učebnica. Banská Bystrica: Belianum. Vydavateľstvo Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, 2020,  199 s. ISBN 978-80-557-1817-0. 
11. OEDC-DAC. 2010. Glossary of Key Terms in Evaluation and Results Based Management. Paríž: OEDC, 2010. 38 s. Dostupné na: http://www.oecd.org/development/peer-reviews/2754804.pdf. 
12. PRŮCHA, J. – WALTEROVÁ, E. – MAREŠ, J. 2008. Pedagogický slovník. Praha: Portál, 2008. 322 s. ISBN 9788073674168.
13. ŠTEFÁNIKOVÁ, S. 2021. Youth Impact. Padlet s materiálmi pre účastníkov workshopov. [online]Dostupné na: https://padlet.com/skolenia2021/YI
14. ŠTEFANČÍKOVÁ, S. 2020. Aké online nástroje môžete využiť v práci s mládežou? Padlet – online nástenka vhodná na zdieľanie a spoluprácu. [online]Dostupné na: https://www.iuventa.sk/sk/NOVINKY/ake-online-nastroje-mozete-vyuzit-v-praci-s-mladezou-padlet-online-nastenka-vhodna-na-zdielanie.alej?ind=
15. TETŘEVOVÁ MAŤAŠOVSKÁ, M. 2002. Vzdelávanie v digitálnom svete: Vybrané „e-pojmy“ a ich charakteristika. In Informačné technológie a knižnice ITlib [online]. 2002, Dostupné na: https://itlib.cvtisr.sk/clanky/clanek2173/. 
16. TUREK, I. 2010. Didaktika. Bratislava : Iura Edition, 2010. 598 s. ISBN 978-80-8078-322-8.
17. ZOUNEK, J. – SUDICKÝ, P. 2012. E-learning : učení (se) s online technologiemi. Praha :   Wolters Kluwer, 2012. 248 s. ISBN 978-80-7357-903-6.