Young people in the context of changes in the labor market

4th YOUTH IMPACT expert study from Slovakia (PEDAL Consulting) – text below is in Slovak

Mladí ľudia v kontexte zmien na trhu práce

Martin Martinkovič

Prečo hovoriť o budúcnosti práce?

Práca posilňuje u človeka zmysel a jeho dôležitosť, jej vplyv nie je len na jedinca, ale vplýva na spoločnosť ako celok a jej ekonomické alebo finančné ukazovatele. Práca je ústrednou ľudskou činnosťou, ktorá podporuje osobnú sebarealizáciu a má dopad na sociálnu súdržnosť. Prostredníctvom práce môžu ľudia uplatňovať svoj talent a potenciál vo verejnom, súkromnom, či neziskovom sektore. Pracovníci sa finančne podieľajú na financovaní verejných služieb prostredníctvom svojich daňových platieb a prispievajú tak k budovaniu sociálneho systému.

Pri rozmýšľaní o budúcnosti trhu práce musíme mať na zreteli viaceré cieľové skupiny od zamestnávateľov, pracovníkov s rôznou úrovňou vzdelania a rozlične ohrozené skupiny ľudí. V tomto kontexte je potrebné riešiť nielen počet pracovných miest, ktoré sú k dispozícii budúcim pracovníkom, ale aj kvalitu týchto pracovných miest.

Nástup digitálnych technológií a umelej inteligencie sú hlavnými činiteľmi súčasných zmien, transformujúcich svet práce a od budúcej pracovnej sily si budú vyžadovať nové zručnosti a vedomosti a z dlhodobého hľadiska aj veľkú mieru flexibility k zmenám súvisiacim so vznikom nových povolaní. Už teraz si uvedomujeme, že kríza COVID-19 urýchlila tieto zmeny a transformáciu.

Adaptovanie sa pracovnej sily na nové technológie vytvorí vo svete krajiny víťazov a porazených. Zapojenie všetkých zainteresovaných strán – vrátane pracovníkov, podnikov, investorov, vzdelávacích a neziskových organizácií, ako aj verejných inštitúcií – môže minimalizovať dopady na jednotlivcov a komunity a aktívne vytvárať podporné mechanizmy, aby pracovné miesta budúcnosti neprispievali k zväčšovaniu sociálnych rozdielov a prehlbovaniu sociálnej nespravodlivosti. Zainteresované strany sa musia spojiť, aby ponúkli také verejné politiky, ktoré budú výhodné spoločne pre všetkých.

21. storočie bude poznačené nárastom nových technológií. Niektoré z nich v súčasnosti už poznáme, ale mnohé nás ešte prekvapia. Ak sa tieto technológie zavedú do dnešných organizácií, ktoré boli navrhnuté pre minulé storočie, môžeme očakávať stagnovanie príležitosti pre väčšinu pracovníkov. Preto je potrebné nielen reagovať na rozvoj technológií, ale aj transformovať pôvodné organizačné štruktúry.

Hovorí sa, že roboty nám zoberú prácu…

Možnosť, že stroje môžu eliminovať pracovné miesta, nie je vo všeobecnosti až takou zlou správou, ak tieto technológie zaistia v spoločnosti vyššiu životnú úroveň. Podľa prieskumu PEW Research Centre (1) sa väčšina ľudí obáva automatizácie pracovných úloh a myslí si, že zmeny prispejú k prehĺbeniu nerovnosti medzi chudobnými a bohatými a zároveň pre väčšinu ľudí sťažia hľadanie zamestnania. Len menej ako tretina opýtaných si myslí, že technológie vytvoria lepšie platené miesta. Podobný scenár sa už odohral aj v minulosti, keď robotníci počas priemyselnej revolúcie hromadne ničili výrobné stroje a boli voči prichádzajúcim zmenám skôr skeptickí. Transformácia a digitalizácia na pracoviskách už začala dávnejšie, avšak až v súčasnosti začíname badať ich dopady. V Južnej Kórei je napr. odhad, že na každých 10 000 pracovníkov výrobných závodov, je nainštalovaných už viac ako 600 priemyselných robotov. V Japonsku ich je viac ako 300 a v USA takmer 200. Maximalizácia zisku a relatívne vysoké náklady na ľudskú prácu urýchľujú automatizáciu. V ostatnom období je možné badať aj ďalšie spoločenské zmeny v tejto oblasti. Jedna reklama na pivo napr. ukazuje, že roboti sú oproti ľudom lepší v behu, jazde na bicykli, v golfe atď., reklama však končí tým, že robot túžobne hľadí cez okno podniku na ľudí, ktorí sa stretli na pive v bare. Sama reklama naznačuje, že roboty čoskoro prekonajú ľudí vo väčšine oblastí okrem sociálnych zručností (2).

Vo všeobecnosti sa súčasný pracovný trh orientuje skôr na mladých ľudí, ktorí prichádzajú do produktívneho veku, avšak starnúca populácia v západných krajinách spôsobí, že pre nové pracovné pozície nebude dostatok pracovnej sily. Krajiny budú mať viac pracovných príležitostí ako pracovníkov, avšak robotika a automatizácia bude z trhu vytláčať ľudí bez adekvátnych zručností. Vlády sa budú musieť zamerať na vytváranie takých opatrení a politík, ktoré znížia ohrozenia súvisiace so starnúcou populáciou. Aj keď zmeny prinášajú so sebou určité obavy, iba technologické inovácie nám pomôžu s riešením najaktuálnejších globálnych problémov ľudstva vrátane klimatických zmien, prekonávania pandémií, chudoby, nedostatočného vzdelávania atď. Aj vďaka superpočítačom sa podarilo zrýchliť výskum a vytvoriť opatrenia súvisiace s prekonávaním aktuálnej pandémie COVID-19 (3). Predpokladáme, že práve inovácie preto poskytnú štátom a ľuďom tiež príležitosť zlepšiť spoločenský „well-being.“

Čo si budú vyžadovať pracoviská budúcnosti?

Ako sme už uviedli vyššie, starnúca pracovná sila a prichádzajúca digitálna transformácia vytvoria v krajinách dopyt po špecialistoch (4). Firmy majú už teraz problém nájsť a udržať si pracovníkov za súčasné mzdy, čo býva uvádzaný ako hlavný argument pre investície do automatizácie. Nasadenia fyzických robotov sa v súčasnej dobe zatiaľ nemusíme obávať z dôvodu ich finančne nákladnej integrácie na pracovisko, avšak objavujú sa už vyjadrenia, ktoré by mohli predznamenávať masívny vstup robotov priamo na pracoviská a vstup do niektorých zamestnaní (5).

Už v súčasnosti sa deje, že namiesto doručovateľa vám objednaný tovar prinesie k dverám dron alebo iné obdobné zariadenie, alebo presun tovarov v skladoch, ktorý už nezabezpečujú ľudia ale automatizované logistické roboty. Potrebné budú teda digitálne zručnosti, ale už sme naznačili, že v budúcnosti budú dôležité predovšetkým sociálne zručnosti. Prieskum McKinsey (6) pomáha definovať konkrétne schopnosti a zručnosti, ktoré budú ľudia s najväčšou pravdepodobnosťou potrebovať v budúcom svete práce a naznačuje, ako ich znalosť môže ovplyvniť ukazovatele súvisiace s prácou, konkrétne so zamestnanosťou, výškou príjmu alebo spokojnosťou s prácou. Z dôvodu lepšej prehľadnosti sú zručnosti zosumarizovane v tabuľke nižšie. Prieskum tiež ponúka tri oblasti, ktorým by mali zainteresované strany venovať pozornosť:

V súvislosti so zamestnanosťou udržiavať jednotnú komunikačnú líniu, pomáhať ľudom vyrovnávať sa s neistotou a podporovať ich flexibilitu a adaptabilitu.
V súvislosti so zachovaním výšky príjmu by mali zainteresované strany dbať na posilňovanie sebavedomia, podpory kariérového plánovania a plánovania si práce, a pomoc so širším porozumením organizačných štruktúr.
V oblasti podpory spokojnosti pracovníkov v práci zase dbať na prvky posilňujúce sebavedomie, pomoc so zvládaním neistých situácií, seba motiváciu a starostlivosť o seba.

Z prieskumu tiež vyplýva, že vlády by sa mali zamerať na rozvoj politik súvisiacich so vzdelávacím systémom, systémom vzdelávania dospelých a všeobecnou dostupnosťou celoživotného vzdelávania.

Väčšina detí vo svete má prístup k základnému a strednému vzdelaniu, nie každé vzdelávanie má však adekvátnu kvalitu, nehovoriac o nedostatočnej kvalite v rámci pred primárneho vzdelávania, teda obdobia kedy sa kreujú prvé myšlienky a postoje (aj k práci). Bežným štandardom by sa mal stať cenovo dostupný a kvalitný systém vzdelávania dospelých. Preto, rovnako ako priemyselná revolúcia v 19. storočí priniesla rozšírenie prístupu k všeobecnému vzdelaniu, dnešná technologická revolúcia by mala viesť k ďalšiemu rozšíreniu cenovo dostupných vzdelávacích príležitostí od raného detstva až po dôchodok.

Pracovať na spoločnej budúcnosti…

Technológie samé o sebe nie sú činiteľom zmeny a neprispievajú k spoločenskej a ekonomickej nerovnosti. Sú to skôr mechanizmy, ktoré sa neprispôsobili spoločenským zmenám a nedostatočne pružne reagovali na prichádzajúce zmeny. Ako jeden z príkladov môže byť neregulovaný digitálny trh, otvorenie finančných trhov, stagnovanie vzdelávacích inštitúcií, prvky ochraňujúce zamestnancov, ako kolektívne vyjednávanie, alebo nepružné verejné politiky atď.

Predpokladať, že inovácia vzdelávacieho systému sama osebe je dostatočnou reakciou na prichádzajúce zmeny v oblasti trhu práce, je mylné. Dúfať len, že ak sa mladí ľudia naučia určité zručnosti, tak práca sama vznikne alebo k nám príde, je tiež nesprávnym predpokladom pre vytvorenie produktívnejšieho a ekonomicky sebestačnejšieho trhu práce. Bude si to vyžadovať synergiu verejného a súkromného sektora, ktoré by mali spoločne smerovať k vyššiemu ekonomickému zabezpečeniu pracovníkov, vyššej produktivite práce, zlepšovaniu prístupu k trhu práce aj pre ohrozené skupiny a komunity. Zmeny budú potrebné nielen na úrovni inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy, ale aj v oblastiach ako je daňová politika, verejné investície a zastupovanie záujmov zamestnancov. Odhliadnuc od celospoločenských zmien, keď sa vrátime k vzdelávaniu, kde majú teda vlády začať so zmenou vzdelávacieho systému?

Zručnosti budúcnosti

Je pomerne ťažké navrhnúť obsahové a formálne zmeny, pokiaľ nemáme v oblasti vzdelávania zadefinované potrebné zručnosti. Pojem zručnosti v tomto texte používame ako súhrnný názov pre kompetencie, ktoré sú bližšie charakterizované ako vedomosti, postoje, zručnosti (v slovenskej i zahraničnej literatúre sa pojmy zručnosti a kompetencie často zamieňajú, avšak strešný je pojem kompetencie). Preto, ak nemáme dostatočne zadefinované a spoločensky uznané požiadavky na výstupe vzdelávania, je ťažké meniť komplexne systém vzdelávania.

Zlepšovať prístup mladých ľudí na trh práce a kontinuálne zvyšovať ich produktivitu na vyvíjajúcom sa pracovisku, si bude vyžadovať posilniť programy rozvoja zručnosti – či už priamo na pracovisku alebo mimo neho. Odpoveďou môže byť posilnenie flexibility vzdelávacích ciest, zameranie vzdelávania na rozvoj prenositeľných zručnosti, príp. zručností na riadenie osobnej kariéry (career management skills). Nové odvetvia, ktoré sa kreujú vďaka internetu, konektivite, pokročilým polovodičom, umelej inteligencii, robotike atď., budú generovať nové povolania a budú ponúkať nové možnosti zárobku. Krajiny podporujúce inovácie budú mať náskok pred ostatnými a nie je jasné, či a akým spôsobom ho bude možné v budúcnosti znížiť.

Verejné politiky a verejné investície podporujúce vedu a výskum, inovatívnych podnikateľov, využívajúce kreatívny kapitál, budú vytvárať nové podniky (napr. viď. startupový ekosystém). Budovanie modernej spoločnosti postavenej na znalostnej ekonomike je jedinou možnou reakciou ako zachovať ekonomický rast a spoločenský zmier.

Každoročne vznikajú nové rebríčky zručností budúcnosti. Organizácie ako World Economic Forum, OECD, ale aj súkromné spoločnosti McKinsey, PWC a ďalšie, produkujú každým rokom štruktúrovanejší model potrebných znalostí a kompetencií. V pomenovaniach sa objavujú ako mäkké a tvrdé zručnosti, alebo ako kognitívne a nekognitívne zručnosti, sociálne alebo technické zručnosti. Akademický výskum McKinsey (7), ktorý sa odvoláva predovšetkým na vzdelávanie dospelých, zadefinoval štyri širšie kategórie zručností – kognitívne, digitálne, interpersonálne a seba rozvojové. Následne pre každú kategóriu odvodil ďalších spolu 13 skupín zručností s odkazom už na konkrétnych 56 zručností, ktoré budú základom úspechu v budúcnosti.

Kognitívne	Interpersonálne
Kritické myslenie Riešenie problémov štruktúrovaným spôsobom Logické zdôvodňovanie Rozumieť kognitívnym skresleniam Vyhľadávať relevantné informácie	Plánovanie a spôsob práce Tvorba pracovných plánov Manažment času a prioritizovanie Agilné rozmýšľanie	Podporné motivačné systémy Ísť príkladom Win-win vyjednávanie Vytváranie inšpiratívnych vízií Povedomie o fungovaní spoločnosti a organizácií	Rozvíjanie vzťahov Empatia Prejavovanie dôvery Pokora Spoločenskosť
Komunikácia Rozprávanie príbehov a verejný prejav Pýtanie sa „správnych“ otázok Prepájanie rôznych odkazov Aktívne počúvanie	Psychická flexibilita Kreativita a predstavivosť Používanie informácií v rôznych kontextoch Pochopenie rôznych perspektív Adaptabilita Schopnosť učiť sa	Efektivita tímovej práce Podporovať inkluzívnosť Schopnosť motivovať rôzne osobnosti Riešenie problémov Spolupráca Koučing Zmocňovanie, posilňovanie

Seba rozvojové	Digitálne
Seba vnímanie a osobný manažment Chápanie vlastných emócií a spúšťačov Sebakontrola a regulácia Pochopenie silných stránok Integrita Seba motivácia a starostlivosť o seba Sebadôvera	Podnikavosť Odvaha a ochota riskovať Viesť zmenu a podporovať ju Energickosť, vášeň a optimizmus Narúšanie stereotypov	Digitálna gramotnosť a občianstvo Digitálna gramotnosť Digitálne učenie Digitálna spolupráca Digitálna etika	Používanie software a jeho vývoj Gramotnosť v oblasti programovania Analyzovanie a štatistické spracovanie dát a údajov Výpočtové a algoritmické myslenie
Zameranie na cieľ Preberanie zodpovednosti a schopnosť rozhodovať Zameranie na dosahovanie výsledkov Trpezlivosť a vytrvalosť Zvládanie neistoty Seba rozvoj	Chápanie digitálnych systémov Gramotnosť v oblasti dát a údajov Pochopenie inteligentných, smart systémov Gramotnosť v oblasti kyberbezpečnosti Technické myslenie a zručnosti

Investície a inovácie s cieľom poskytnúť mladým ľuďom nové zručnosti sú naliehavou a nevyhnutnou reakciou na výzvy trhu práce vyvolané prebiehajúcimi technologickými zmenami. Uviedli sme viaceré, ktoré budú v budúcnosti vyžadované. Otázkou ostáva, ktoré inštitúcie budú tento rozvoj zručností poskytovať, kto zaplatí náklady s tým spojené a kto bude mať prístup k ich rozvoju? Sľubnou cestou sa zdá byť prepojenie vysokých škôl alebo inštitúcii poskytujúcich vyššie odborné vzdelanie so zamestnávateľmi s cieľom navrhnúť také vzdelávacie programy, ktoré budú reflektovať na zručnosti reagujúce na požiadavky trhu. Prepojenie vzdelávacieho sektora so zamestnávateľmi je rozhodujúce pre zabezpečenie dlhodobého úspechu na výstupe vzdelávania. Požiadavky zamestnávateľov nemusia byť rozhodujúcim činiteľom avšak bez týchto vstupov sa stane inštitucionálne vzdelávanie odpojené od reality. Viaceré krajiny alebo medzinárodné spoločnosti zavádzajú rôzne modely, ktoré reagujú na uvedenú potrebu.

Aj vďaka rozširujúcemu sa online vzdelávaniu sa podobné modely vzdelávania dostávajú čoraz viac a bližšie k ľuďom. Príkladmi sú rôzne certifikačné programy spoločností Oracle, Microsoft, IBM, virtuálne boot campy, online kurzy, hybridné modely vzdelávania a učenia sa, príp. rozvoj rozšírenej a virtuálnej reality, ktoré vnášajú do vzdelávania nový rozmer. Niektoré z týchto inovatívnych modelov sú veľkým prísľubom pre zlepšenie pedagogického prístupu, zníženie nákladov a zvýšenie dostupnosti. Napríklad online kurzy umožňujúce mladým ľudom kombinovať prácu so vzdelávaním a odbornou prípravou. Len čas ukáže ako sa tomu trendu dokážu prispôsobiť konzervatívne vzdelávacie inštitúcie.

Súčasná spoločenská transformácia zosilnená globálnou pandémiou poukazuje nielen na krízu v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania, ale má priame dopady aj na zdravie a duševnú pohodu mladých ľudí. Podľa prieskumu McKinsey (8) až 35% amerických rodičov sa obáva o duševné zdravie svojich detí s pridruženými obavami, že ich potomkovia ukončia vzdelávanie bez potrebných zručnosti, kompetencií, aby boli úspešní na vysokej škole alebo v zamestnaní. Tieto obavy potvrdzujú aj ďalšie štúdie z Európy (9), ktoré hovoria, že sa v súčasnosti viac ako 15% mladých ľudí vyrovnáva s duševnou chorobou. Východiskom z tejto situácie môže byť aj zameranie sa na rozvoj duševnej pohody, reziliencie, sebauvedomenia a sebadôvery mladých ľudí v rámci vzdelávacích programov.

Kľúčové elementy

Existuje spoločenský záujem pripravovať mladých ľudí na výzvy spojené s prichádzajúcimi zmenami trhu práce.
Motivovať mladých ľudí učiť sa počas celého života si bude vyžadovať zapojenie rôznych zainteresovaných strán od lokálnych, národných až po medzinárodných aktérov.
Vo všeobecnosti sa bude treba vo väčšej miere sústrediť na rozvoj tzv. nekognitívnych alebo sociálnych zručností.
S ohľadom na dynamické zmeny v spoločnosti a na trhu práce bude treba vytvoriť nástroje na zachytávanie požiadaviek a potrieb v oblasti kvalifikácií, zručností súvisiacimi s nevyhnutnými zmenami a úpravami formálneho vzdelávania a systému celoživotného vzdelávania.
Verejné politiky by sa mali vo väčšej miere sústrediť na zlepšovanie duševnej pohody mladých ľudí.

Vybrané príklady slovenských programov, ktoré rozvíjajú zručnosti budúcnosti

OPENLAB

OpenLab (10) je inštitút stredoškolského odborného vzdelávania založený na metódach open source a demokratickej spoločnosti. Pod vedením odborníka z praxe LabMastra, študenti v rámci vyučovania pracujú v tímoch na reálnych projektoch s firmami – partnermi OpenLab-u, pričom získavajú mäkké zručnosti a digitálne zručnosti v technológiách 21. storočia.

Junior Achievement – Zručnosti pre úspech

Vzdelávací program Zručnosti pre úspech (11) je určený všetkým žiakom a učiteľom stredných škôl, bez ohľadu na typ školy, či zameranie. Program u žiakov rozvíja základné zručnosti pre zamestnateľnosť, proaktívny prístup k rozvoju podnikavosti, samostatnú prácu aj prácu v kolektíve, schopnosť riešiť problémy, identifikovať, navrhnúť a rozvíjať svoj vlastný nápad.

Prostredníctvom programu žiaci získajú zručnosti v oblasti komunikácie, prezentácie, sebaprezentácie, ako aj prácu v tíme.

Aj ty v IT

Cieľom Aj Ty v IT (12) je zvýšiť záujem dievčat o informatiku a odstrániť predsudky ohľadom tejto profesie. Organizujú praktické workshopy zamerané na rôzne témy – základy HTML, CSS, JavaScript, základy tvorby webov, workshopy o počítačových sieťach, atď. Ponúkajú aj stretnutia so zaujímavými ženami, ktoré v IT už pôsobia. Dievčatá tiež sprevádzajú pri písaní životopisov a podporujú rozvoj mäkkých zručností (13).

Fablab Bratislava

FabLab (14) je otvorená platforma a miesto pre realizáciu kreatívnych aktivít dizajnérov, vývojárov, umelcov, študentov, ale aj širokej verejnosti. Poskytuje možnosť zhmotňovať inovatívne myšlienky prostredníctvom digitálnych technológií 21. storočia.

Train the trainer, Amcham Slovakia

Je rozvojový program pre stredoškolských učiteľov a vysokoškolských pedagógov, ktorého cieľom je priniesť do výučbového procesu súčasné trendy v oblasti mäkkých zručností a informácií o trhu práce. Ide o sériu tréningových stretnutí, ktoré sú vedené profesionálnym trénerom z radov členských spoločností obchodnej komory alebo expertom z oblasti ľudských zdrojov alebo osobného rozvoja (15).

Referencie: